Miloš Rác

Rodák z Považskej Bystrice (r.1970) sa na začiatku svojej umeleckej dráhy radil do skupiny insitných umelcov a venoval sa prevažne rómskej kultúre. Postupne sa zameriaval čoraz viac na abstrakciu, ktorú "dostal" do svojich sôch i obrazov. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20. rokoch. Vystavoval v rôznych galériách a rómskych múzeách (Martin, Bratislava, Brno, Žilina, Považská Bystrica, Praha, Bazilej) a rôznych akciách, poriadaných prevažne rómskymi organizáciami. V Považskej Bystrici vystavoval v MG Art galérii sochy a platiky v roku 2015 pod názvom Výzva. V marci 2017 vystavoval svoje obrazy a plastiky pod názvom Inotaje.

Každá jeho figúra ukrýva ľudský príbeh, prerozprávaný či prežitý. Je sochárom príbehov. Tých menších z jeho bližšieho okolia, ale aj väčších, ktoré si môžu napríklad Považskobystričania pamätať zo starých ulíc mesta, prípadne z dávnejšej histórie. Základným materiálom jeho tvorby je hlina - symbol života a smrti. Keď sa na jeho postavičky dlhšie zahľadíte, rozpohybujú sa odrazu. Tancujú, žartujú, smejú sa ...sú to sochy - rozprávači. Drvivá väčšina jeho sôch znázorňuje život, najmä dávnejšie minulý, cigánov. Kováčov, hudobníkov, tanečníkov, ale aj bežný život, napríklad socha cigánky, ktorá sa chystá pripraviť polievku z kohúta... Druhou stránkou sú sochy duchovné (napr. socha Ježiša pre pápeža) či sochy osobností - cigánsky kráľ, Jozef Ráž (Elán) a podobne.

Miloš Rác je držiteľom prestížneho ocenenia Roma Spirit 2016 za rozvoj rómskej kultúry. V posledných dielach sa zameriava na abstrakciu. Na jeho tvrobu sa musíme pozerať ako na emotívnu výpoveď.

- Umenie sa nedá napodobňovať, človek to musí sám vedieť a cítiť. Ak ľudia zistia, že to nie je ono, tušia, že niekoho napodobňujete. Tvorba musí byť autentická,- povedal Rác.